Kto bol sv. Hubert?

Nekomentované

Sv. Hubert je zaujímavá historická postava. Patrón matematikov, optikov, zlievačov, kožušníkov a poľovníkov sa narodil asi v roku 656 n.l. v Toulouse vo veľmi bohatej šľachtickej rodine v stredovekom Akvitánskom vojvodstve (dnes súčasť Francúzska), zomrel v r. 727. Počas života vykonal mnoho významných i kontroverzných skutkov a preto vzniklo okolo jeho osoby mnoho legiend. Ktorá z nich je v akej miere pravdivá?

Svätý Hubert a legenda

Podľa viacerých legiend, ako bolo hodné jeho pôvodu, mladý pán Hubert sa stal pážaťom pri dvore. Takže už v mladosti si užíval život – poľoval, hodoval so všetkým, čo k dvoru patrí. Jeho úcta k pokladom a darom prírody či už v podobe života samotného, jedla alebo zveri bola minimálna. Bol výborným lovcom a milovníkom hýrivých zábav, patril k družine franského kráľa Teodoricha III. Mladý Hubert bol však súčasne známy ako ľudomil s dobrým srdcom a legendy ho považujú za zástancu spravodlivosti.

V Austrasii v Metz sa ako 26-ročný oženil s Floribanou, dcérou Dagoberta, grófa z Leuvenu. Pri pôrode však jeho mladá žena zomrela. Rozhodol sa ich narodeného syna Floriberat z Liège dôstojne vychovať. Vo veku 10 rokov však syn zomrel od “horúčky”. Legendy rozprávajú, že po týchto ranách životného osudu Hubert odišiel úplne od dvora a stal sa v ardénskych horách lovcom. Podľa legendy sa mu pri love na jeleňa raz zjavil Boh v podobe kríža medzi parohmi jeleňa, ktorého chcel uloviť a prehovoril na neho týmito slovami: “Hubert, prečo stále lovíš a honíš zver. Je na čase, aby si začal hľadať mňa, ktorý sa za teba obetoval.” Iná legenda opisuje dej trochu inak – hlas na neho prehovoril: “Hubert, ak nepristupuješ k Pánovi, a nevedieš svätý život, rýchlo sa dostaneš do pekla”. Hubert vtedy údajne zostúpil z koňa, poklonil sa a povedal: “Pane, čo by som mal robiť?” Dostal odpoveď: “Choď a hľadaj Lamberta, on ti dá pokyn.”
Toto stretnutie ním údajne otriaslo a jeho postoj k vlastnému životu sa zmenil.

Hubertov prerod

Po zjavení v lese začal viesť pokorný život, naučil sa vážiť si ho a tiež prírodu. Rozhodol sa prijať z hĺbky duše kresťanstvo a stať sa kňazom. Na jeho poslanie ho začal pripravovať svätý Lambert. Ten si však okolo roku 705 dovolil kritizovať cudzoložstvo kráľa Pipina a nedlho na to bol zavraždený. Po smrti sv. Lamberta sa stal Hubert jeho nástupcom.

Ďalšia legenda pripomína, ako sa v lese v Ardénach snažil Hubert obrátiť miestny ľud k Bohu a prosil Boha o požehnanie úrody. Pripomínal veriacim aj sebe (a pripomína i nám): “Ako žijeme, sú nám dvere milosrdenstva otvorené. Tí, ktorí si ich nezvolia, budú musieť prejsť bránou zavrhnutia. Zváž, teda, čím si bol, čo si a čím zakrátko budeš! Svoje previnenia naprav pokáním a zmier sa s Bohom!”

sv.Hubert - patrón polovnikov - soška

Sv. Hubert a historici

Historici bývajú pri postoji k legendám vždy zdržanliví. Aj v Hubertovom prípade majú prečo.
Spisy totiž ukazujú, že legenda o jeleňovi sa vo svätopiseckej literatúre objavuje až niekedy po r. 1400. Historicky doložiteľné údaje o sv. Hubertovi sú pomerne skromné.
Hubert pochádzal z významného rodu v severnej Gálii (terajšie Holandsko-Belgicko). Dátum jeho narodenia nie je presne známy. Pôsobil ako belgický kňaz. Okolo r. 703-705 sa stal biskupom v diecéze Tongres-Maastricht ako nástupca sv. Lamberta. Hubert viedol diecézu a súčasne pôsobil ako misionár v južnom Brabantsku a v Ardennských horách (juhovýchodné Belgicko). Obyvateľstvo bolo v tomto regióne vtedy ešte stále z veľkej časti pohanské.

Doložená je aj ďalšia historická skutočnosť. Koncom r. 717 alebo 718 viedol procesiu slávnostného prenesenia telesných ostatkov svojho predchodcu sv. Lamberta z Maastrichtu (tam bol pochovaný pri svojom otcovi) do Liége, kde skončila jeho životná púť. Tam ho pochovali v novom, jemu zasvätenom kostole, ktorý dal Hubert postaviť.

Podľa análov z loveckej záľuby Hubertovi však predsa čosi ostalo – občas chodil chytať ryby. Možno tam chodil len kvôli bezprostrednému kontaktu s prírodou, ktorá mu v úrade mohla chýbať. Nevieme s istotou. Vieme, že práve chytanie rýb sa stalo jeho osudom.
Keď sa raz chystal na rybačku, jeho pomocník ho pri neobratnom narábaní udicou vážne poranil na ruke. Rana sa zapálila a spôsobovala mu bolesti. Podľa všetkého si uvedomoval, že mu hrozí smrť, pretože si dal pripraviť hrob v kostole sv. Petra a Pavla v Liége. Napriek všetkému sa usiloval vykonávať biskupské povinnosti akoby mu nič nebolo.
Keď sa v druhej polovici mája 727 vybral posvätiť nový kostol v Héverlé (Louvain), pocítil na ceste, že ho opúšťajú sily. Zastavil sa v mestečku Tervueren, kde sa so všetkými rozlúčil a po šiestich dňoch, 30. mája 727 zomrel. Podľa jeho želania ho previezli do Liége a pochovali v pripravenom hrobe.

Sviatok sv. Huberta

Keď o šestnásť rokov neskôr otvorili jeho hrob a jeho telo našli neporušené, zvesť sa dostala na kráľovský dvor. Vplyvný majordóm Karolman prišiel osobne s veľkým sprievodom do Liége a dal 3. novembra 743 preniesť biskupove telo do nového hrobu pred hlavný oltár kostola. Preto je 3. november sviatok sv. Huberta.

Legendy o živote sv. Huberta od mladosti až po jeho premenu pripomínajú ľudí dnešnej doby. Paralela spočíva v neúcte mladých i starších k prírode, k životu. Môže sa to však v jedinom momente zmeniť ako sa to stalo sv. Hubertovi. Práve preto je sv. Hubert aj patrón poľovníkov. Aby každý poľovník našiel vo svojom vnútri lásku a porozumenie k prírode aj k ostatným ľuďom. Aby si v každej chvíli života uvedomoval, že zbrane, ktorými poľuje, môžu spôsobiť smrť druhým i jemu. A aby triezvo vážil mieru pri využívaní darov, ktoré ľuďom príroda poskytuje.

Penzión u Huberta sme pomenovali po ňom najmä kvôli jeho inšpiratívnemu životu. Ukázal mnohým svojím príkladom, že aj človek, ktorý vyrástol na poľovačkách sa môže zmeniť a hľadať iný zmysel života…

,
Ďalší článok
Michelinské hviezdy

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú emailovú adresu.

Menu